Suzanne Collinsová - Hry o život

6. února 2010 v 19:12 | at |  Recenzie kníh

Autor: Suzanne Collins
Počet strán: 272
Oficiálny text:
Sci-fi román z budúcnosti.

Raz do roka sa vybraní chlapci a dievčatá vo veku od dvanásť do osemnásť rokov musia zúčastniť na Hrách o život a pred zrakmi televíznych divákov bojovať na život a na smrť...

Víťazstvo znamená úspech a slávu.
Prehra naopak istú smrť.
Hry o život sa práve začali...
Na troskách bývalej Severnej Ameriky vyrástol Panem ovládaný bohatým Sídlom, ktoré obklopuje dvanásť chudobných obvodov. Sídlo vládne železnou päsťou a svoju moc dokazuje okrem iného tým, že si raz do roka vezme z každého obvodu jedného chlapca a jedno dievča vo veku od dvanásť do osemnásť rokov, aby sa zúčastnili na Hrách o život a pred zrakmi televíznych divákov bojovali na život a na smrť.
Šestnásťročná Katniss Everdeenová žije sama so svojou mamou a mladšou sestrou, o otca prišla pred rokmi pri banskom nešťastí. Keď nastúpi ako súťažiaca do hier namiesto milovanej sestričky, zdá sa, že si zvolila smrť. To však pre ňu nie je nič nové - boj o prežitie je súčasťou jej života od útleho detstva. Je rozhodnutá vrátiť sa domov, ale ak má zvíťaziť, musí potlačiť hlas svedomia a zničiť ostatných dvadsaťtri protivníkov.

Môj názor na knihu:
Dej odohrávajúci sa v tejto knihe mi pripomína film Battle Royale. Narozdiel od neho však kniha nie je tak brutálna, avšak nemyslím si, že je určená pre osoby mladšie, ako 12 rokov. Dokonca aj táto veková hranica je podľa mňa prinízka, pretože dieťa v takom veku by zrejme nepochopilo niektoré časti knihy, nedokázalo by sa vcítiť do myslenia detí, ktoré sú pri snahe vrátiť sa domov, nútené zabíjať. Pokiaľ zabiť nechcú, musia byť naozaj ostražité a rýchle, aby unikli smrti, ktorá na nich číha na každom rohu.

Kniha ma skutočne upútala, vtrhla ma do deja a nevedela som sa od nej odpútať. Trochu mi prekážalo, že je písaná v prítomnom čase, s ktorým sa v knihách stretávam len zriedka. Keď sa však dej rozbehol, prestala som to vnímať a čoskoro som si na tento čas zvykla.

Spôsob, akým sa Sídlo každoročne pomstieva dvanástim obvodom je skutočne krutý. Zatiaľ čo deti z bohatých obvodov sa na boj na život a na smrť tešia - doslova sa trhajú o to, kto bude mať tú česť vstúpiť doň -, ostatné deti, najmä tie z chudobnejších pomerov pripisujú svoje vylosovanie tej najhoršej nočnej more.

Pri časti, v ktorej sa Katniss (hlavná hrdinka knihy; rozprávačka deja) spolčí s dvanásťročnou Rue mi zvieralo hrdlo. Rue má mierumilovnú povahu, je to ešte len nevinné dieťa, ktoré sa snaží prežiť Hry o život ukrývaním sa v lese. Keď do jej malého tela zapichne oštep vyvolený z prvého obvodu, Katniss sa zachová tak, ako by som to asi spravila ja, a zabije ho v návale hnevu a ľútosti. Spraví to napriek tomu, že nemala v úmysle zabíjať. Keby som bola na jej mieste, nikdy by som sa už nedokázala nezmieriť s tým, že som zabila človeka. Aj takýmto spôsobom ma kniha neustále nútila uvažovať o živote v Paneme. Uvažovať, ako by som sa tam cítila ja.

Kniha vo mne vyvolala množstvo pocitov; od strachu, cez napätie a sklamanie. To prišlo na konci. Už od začiatku mi bolo jasné, že Katniss bude mať problém s výberom medzi svojím dlhoročným priateľom Galom, ktorý ju očakáva doma, v Dvanástom obvode, a jej "súperom", Peetom, ktorý bol pred televíznymi kamerami jej priateľ. Peeta je sklamaný a ja cítim vnútri žiaľ, keď mu Katniss povie, že to všetko bola len ďalšia hra. To mi vadí. Nepekný, bolestivý koniec. Pevne však verím, že v ďalších dvoch dieloch sa dá všetko do poriadku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama